na Blog.cz

Unavene som sa prevrátila na bok, smerom k Neinmu telu. Objímala moju prikrývku, presne tak ako som to robievala kedysi ja. Túžobne som sa pritisla k jej nahému chrbtu, pomaly a tíško, aby som ju nezobudila. Letmo som jej prebehla po stehne a nohavičkách, pritisla si pery k jej ušku medzi rozstrapatenými vlasmi. Vzdychla ťažko zo spánku a potom uchopila moju ruku. Nežne ma pobozkala na hánky a pritisla si moju ruku k hrudi. Cítila som jej vytŕčajúce kľúčne kosti. Letmo som po nich prešla voľným prstom a ona sa potichu zasmiala. Pootočila tvár a jemne ma pobozkala na pery. Vrátila som jej zo tri bozky a potom sa odvrátila. Letmo som ju hladila po bruchu, sem tam som jej zašla na prsia a jemne ich hladkala. Nosom som sa obtierala o bok jej tváre, chcela som byť obrovská čierna diera, aby som mohla pohltiť jej vôňu, pohltiť ju celú priamo do seba.

Nežne som jej prstami zašla pod nohavičky a opatrne ju dráždila. Prevalila sa na bruško, dala mi priestor ľahnúť si na jej chrbát. Pohybovala rozkrokom v pravidelnosti s mojou rukou. Rukou zvierala prikrývku postele a tichým hláskom vzdychala. Jemne som sa z nej potom zvalila. Pootočila hlavu do druhej strany, aby mi videla do očí, tvár mala rozkošne zapýrenú. Prstami som jej kreslila po nahom chrbte. Vo vzduchu opatrne pohadzovala nohami, keď som jej náhodne zašla na šteklivé miestečko. Hľadeli sme si do očí a usmievali sa.

Naše tiché láskanie pohľadmi vyrušilo až zvonenie. Nea šokovane zdvihla hlavu, rovnako s prekvapením som na ňu civela ja. Rýchlo sme si sadli. Vstala som a po zemi hľadala Neine tričko. Ona hľadala svoje a moje šortky. Do rúk som jej nervózne strčila tričko a ona mne šortky. Zbehla som oblečená ku dverám, otvorila som a nemo pozorovala moju mamu. V rukách držala tanier, prebalený priesvitným obalom a na tanieri kopa obložených chlebov. Nea prešla k nám a mama nadvihla prekvapene, no s úsmevom obočie.

"Nea, nečakala som, že tu budeš...", usmiala sa mama mimo. Stále na nej však bolo vidieť, aká je z otcovej choroby unavená.

"Aj ja vás rada vidím... Dajte Shizuku-san, vezmem to..", nastavila mame ruky a mama jej do rúk vložila ťažký tanier. Nea sa zvrtla a odišla s ním pomalým krokom, aby jej nespadol, do kuchyne. Uvoľnila som mame miesto, aby mohla vojsť a vyzuť sa. Najradšej by som sa vrátila do postele a pokračovala v maznaní s Neou, ale to jej povedať nemôžem. Dúfajme, že ma nepoctí dlhou návštevou. Usadili sme sa teda všetky tri v kuchyni za stolom. Nea pohojdávala nohou vo vzduchu na stoličke, prezerala som si ju. Sedela zvláštne, nikdy by som tak nedokázala sedieť, pravdepodobne by som si akurát tak zlomila nohy. Mama sa na nás žiarivo usmievala a uchlipkávala zo svojej kávy. Všetky sme hľadeli na tanier s chlebíkmi. Nakoniec môj hladný žalúdok neodolal a odbalila som tanier. Podala som na stôl tri malé tanieriky, rozložila jeden pred mamu, jeden pred Neu a jeden pred seba. Ako prvá som sa pustila do raňajok a napokon som aj bola vďačná mame, že prišla a prekazila pekné ráno. Aspoň mi doniesla raňajky. Nea si hladne nabrala tri chlebíčky a spokojne ich do seba ládovala jeden za druhým. Začínala som chápať, prečo je tak rozkošne bacuľatá. Očividne si v jedle nedávala zábrany a zjedla to, čo jej práve bolo po vôli. Rajčiny mi nechcene dávala na tanier a ja som ich po nej ochotne dojedala. Mama si nedala, len sedela a hľadela na nás. Presne som vedela, čo sa v jej hlave práve odohráva. Uvažovala, spájala si rôzne veci dokopy. Čakala som, už len kedy sa spýta, či je náš vzťah oficiálny. Čo jej poviem? Ja sama neviem.

"Nea odkiaľ vlastne si?", kývla mama na Neu. Snáď mi nechce schvaľovať ešte aj milenky?!

"Slovensko... Taká.. Malá krajina v Európe..", prikývla Nea a odložila chlebíčky, aby neodpovedala s plnými ústami.

"Oh.. Chudobná krajina?", spýtala sa mama zvedavo. Prebehla som si nervózne po obočí. Nea sa usmiala nad mojou rozkošnou nervozitou a otočila pohľad k mame.

"Ako sa to vezme, Shizuku-san... Celkom áno, celkom nie..", mykla plieckom. Hlas jej preskakoval, kde tu sa nápadne objavil európsky podtón a prízvuk.

"Raz sa tam určite pôjdeme s otcom pozrieť, Otsumi..", mama na mňa veselo pozrela a ja som len mĺkvo prikývla. Obe znova stíchli. Nea previnilo hľadela do stola, ruky mala zapretá na prsiach a nervózne špičkami prstov bubnovala po dlážke. Mama dopila kávu a naradostnene znova zdvihla hlavu.

"Tak ja.. už pôjdem.. Ešte sa musím staviť za otcom..", zasmiala sa, mávla rukou a vstala. Obe sme vstali zároveň s ňou a nasledovali ju až ku dverám. Stáli sme len kúsok od seba a i tak medzi nami prúdil príval horúcej energie. Mama ma objala, letmo objala dokonca aj Neu a odišla s prázdnym tanierom preč. Nea na mňa váhavo pozrela.

"Tvoja mama si myslí, že spolu chodíme, že?", povedala Nea. Počula som v jej hlase niečo zvláštne. Výčitku? Hnev? Alebo to bolo niečo iné, čo sa proste len snažila skryť a preto to vyzeralo ako výčitka alebo hnev?

"Myslí... A nechodíme?", povedala som dosť drsným, vyčítavým tónom. Napokon som ten tón aj oľutovala. Nea nahlas zacvakla zuby a zahľadela sa do zeme. "A nechodíme?", zopakovala som nástojčivejšie. Nea zdvihla konečne pohľad ku mne. Zaprela sa do nôh a vzdialila sa chrbtom od steny.

"Nemám taký pocit..", povedala polohlasne. Hlas jej na konci zlomene klesol. Pery sa mi zovreli silno, dokonca aj päste. Keby mi nedochádzalo, ako strašne mi na nej záleží, pravdepodobne by som jej vrazila. Vyčítavo som na ňu hľadela, nenávisť voči celému svetu sa vo mne zhnusene rozlievala. "Omi...", jej hlas znežnel, chcela ma uchopiť za ruku, chlácholiť moje srdce. Odstrčila som jej ruku.

"Nesiahaj na mňa..", povedala som ublížene a prešla popri nej do obývačky. Chvíľku tam ešte stála, potom ale nástojčivo vbehla za mnou a uchopila ma zozadu za obe ruky. Prudko som sa zvrtla a odsotila ju. "Načo potom boli všetky tie skurvené hrátky? Tie tvoje sprosté slová? Čo si chcela skúsiť? Koľko som schopná pre teba dať?! Trénovala si si namotávanie? Alebo si chodíš po svete a robíš to každej žene alebo každému mužovi?!", okríkla som ju zlomene. "Ja o tebe nič neviem... aj tak som ti dôverovala... Aj tak som ti slepo dôverovala.. Neviem odkiaľ presne si.. Neviem prečo tu si... čo máš rada.. čo ťa baví... Neviem čo rada ješ, či máš rada mačky... Neviem nič o tvojej rodine... A aj tak som všetko vkladala do tvojich rúk.. Bezmocne som ťa nasledovala... Skákala ako si pískala, ustupovala vo všetkom v čom sa dalo...", smrkla som a keď sa ku mne znova natiahli jej ruky, prudko som ich od seba odohnala. "Nie!... Choď preč.. Proste choď preč...", povedala som s plačom. Zvrtla som sa a ukázala jej chrbát. Bolo pre mňa zničujúce prejavovať také prízemné city pred niekým, kto ma celý čas iba využíval.

"Prečo si hneď všetko musíš vykladať po svojom?! Nemôžeš byť raz tak nesebecká a počúvať aj ostatných?!", silno ma päsťou buchla do chrbta, až mi srdce nadskočilo a zabehlo mi. Ani som sa neotočila, len som lapala dych.

"Ja o dva týždne odchádzam! Aký zmysel by bol náš vzťah?! Lámať ti srdce ešte viac?! Ja nie som jedna z tých!", okríkla ma pre ďalší krát ona. Otočila som sa na ňu. Čakala som, že ma udrie ešte spredu. Hlavu mala sklonenú a zúrivo si utierala slzy. Sklamane a prudko sa otočila na päte a vykročila k dverám. Natiahla si tenisky, ani si ich nezaviazala a otvorila dvere. Rýchlo som ju dobehla a prudko dvere chcela zaklapnúť. Ja som ich tlačila, ona ťahala.

"Pusti ich!", zakričala nahnevane a trhala dverami. Schmatla som jej prsty, pricapené na okraji dverí a odtrhla jej ruku, aby som dvere mohla zabuchnúť a nepricviknúť jej prsty v nich. Pevne som ju zozadu objala a pritlačila ju o dvere. Rozplakala sa nahlas a zúrivo päsťou búchala do dverí a kopala do nich. Otočila som si ju k sebe, vzápätí ma silno buchla kolenom do stehna a tak som jej nohy pevne pritisla k sebe.

"Prestaň.. Prosím ťa prestaň!", zavzlykala som. V okamihu prestala mykať rukami a nohami. Pustila som jej ich a tvárou jej klesla na plece. Nea ma silno objala a ja som jej stisk oplatila.

Odvtedy sme už nič také nespomínali. Nea u mňa bola častejšie ako na ubytovni. Na väčšinu miest sme chodili spolu. Na najbližšej hodine Shodo sme si stojany presunuli čo najbližšie k sebe a počas hodín sme si pomáhali. Po hodine sme ako vždy ostali dlhšie, pomohli sme spratať štetce a podobné veci.

"Idem na toaletu..", Nea ma letmo pobozkala na ucho. Pozorovala som ako ladným krokom odišla a stratila sa za dverami. Ani som si nestihla uvedomiť, kedy sa pri mne zjavila Sayuri-san.

"Vaša kresba je naozaj nádherná, Omi-san...", povedala Sayuri a hodila na mňa príťažlivý pohľad. Potichu som prikývla a odložila aj svoje plátno do skrine.

"Ďakujem... Ale myslím, že pochvalu si zaslúži viac Nea-chan ako ja..", usmiala som sa, keď som v rukách držala Neine plátno.

"No... jej kresba nemá toľko do seba, čo vaša, Omi-san...", povedala Sayuri láskavým tónom. Zamračila som sa na kresbu a uložila ju do stojana, miesto do skrine.

"Nejde tu hlavne o snahu? Načo vyvyšovať niekoho, komu ide Shodo od ruky? Dávam prednosť snahe, ako skrytému talentu...", odvetila som. Snažila som sa zachovať pokoj, jej slová vo mne ale vzbudzovali skôr rozhorčenosť ako nadšenosť z pochvaly.

"Pre amatérov možno, pre profesionálov ako ja, či vy, Omi-san, by mala byť hlavná krása a podstata diela...", vyhlásila Sayuri pyšne. Prekvapene som ju pozorovala. Úmyselne predo mnou zhadzovala Neu? Všetci zo Shodo nás pokladali ako za dobré kamarátky, nie za milenky alebo partnerky. Vzala som teda plátno rozhodne do rúk a odložila ho do skrine. Zo Sayuri očividne vyprchala bojovná odhodlanosť, líškavo sa ku mne pritisla a prešla mi po odhalenom krku. Prekvapene mi telo strnulo, ruky som nechala zvesené popri tele. Do tohto som nechcela nijak zapájať.

"Prepáčte, že ruším..", povedala Nea odo dverí. Sayuri sa odo mňa neodtiahla, ja som však rozhodne ustúpila o krok dozadu. Nea prešla k nám, ja som ale natiahla ruku a privinula si ju k sebe. Sayuri na nás pozerala povýšenecky. A to vyzerala zo začiatku tak milo a láskavo. Očividne však ťažko znášala prehry.

"Prepáčte Sayuri-senpai.. Ale s Omi-san máme dohodnutú večeru... Omi-san je tak nádherne romantická..", povedala Nea láskavým hláskom a pritúlila sa ku mne. Pobozkala ma na pery. Kútikom oka som zbadala Sayurino trhnutie telom. O toto teda išlo. Nešťastne zamilovaná. Do mňa.

Vyšli sme na chodník a Nea si upravila košeľu a tielko. Stále som ju vyľakane pozorovala. Bála som sa, na čo asi myslí, keď ma takto našla so Sayuri-senpai. Nea na mňa pozrela a pohladila moju vyčerpanú tvár.

"Prepáč ja.. Nechcela som... Ona..", zmĺkla som. Nea žmurkala, ľahostajne, ale oddane môjmu hlasu.

"Omi... Prestaň... Ja viem ako to bolo... Nič mi nehovor..", pokrútila hlavou. Napokon ma láskyplne objala a perami sa dotkla môjho ucha.

"Navyše... Kto by odolal tvojej dokonalosti?"